
Nočný klub je miestom relaxu. Ak hľadáte fundované texty podložené bádaním v archívoch, odporúčam vám odbornú literatúru a časopisy. Ja na to nemám čas. Na druhej strane sú tu články, ktoré sa v mainstreamových médiách väčšinou neobjavujú. Takže niečo medzi...
Sú to veci, ktoré ma zaujali a chcel som si o nich zistiť viac - lietadlá, lode, vojenská technika, a najmä ľudia, ktorí za tým všetkým stoja.
Beutepanzer
Blog o bunkroch
Dolin history web
DruháSvetová.sk
Forum Letky 13
French armor
Modelforum
Revi illegal
RKKA in WWII
Stranky Tomasa Jakla
today
December 2007
October 2007
September 2007
July 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
canberra
detail sets
historical photo sets
hobby
in english
letectvo - air force
liga vynimocnych
military books
military music and video
namornictvo - navy
pozemne vojsko - ground forces
uss oriskany
vylety do historie
visited *loading* times
Sovietski prieskumníci prískokmi postupujú vpred. Nemci ich síce z prvých línií zaháňajú späť, aj tak však potvrdili známy fakt – nepriateľ naozaj chystá niečo veľké.
Takto sa v sobotu začala akcia Kursk 1943/2006 na poli pri Lysiciach pri Brne. Ľudia z klubov vojenskej histórie predviedli rekonštrukciu tankovej bitky z druhej svetovej vojny. Z pohľadu divákov sa určite vydarila, aj keď nedostatky by sa našli.
Tesne pred očakávaným nemeckým útokom obišiel čelo sovietskej obrany sám vrchný veliteľ. „Molodci, vyďeržáť!“ burcoval vojakov. Pod prudkým náporom však nevydržali. Nemecký ženisti prekonali prekážky, drevozemný bunker s guľometom umlčal plameňomet. Hlavné nemecké sily sa prihnali na obrnených transportéroch a predrali sa až do osady. Útok masívne podporovalo aj delostrelectvo.
Rusi sa však nevzdávali. Z ich strany odpovedali kaťuše (predstavovali ich akési dymovnice s patričným zvukovým doprovodom), protitankové kanóny zasiahli jeden z dvojice útočiacich Tigrov. Poškodený tank museli odtiahnuť. Aj Rusi však spravili chybu a poslali do protiútoku iba malú časť svojich tankových síl. Nemci si s nimi poradili. Zdalo sa, že nepomohol ani nálet Lavočkinu (predstavoval ho cvičný Jak-11). Lietadlo spravilo iba tri nízke prelety a zmizlo. Možno mu došla munícia, alebo ho zahnal nemecký 20 mm Flak – neviem, scenár som nevidel. 
Červená armáda však stále mala dostatok záloh. V záverečnom stretnutí svorka T-34 prevalcovala zostávajúce Tigre. Pechota potom vyhnala Nemcov z osady a spoločne s tankami sa dostala až do nemeckých línií. Urááá, bol koniec bitky. Rusi opäť zvíťazili.
Spolu bolo v akcii osem tankov T-34 a jedna ci dve samohybky SU-100. Dopĺňali ich prieskumné obrnené autá BA-64 a M3 z Lend-Lease. Na nemeckej strane boli štyri Tigre (makety na podvozku T-34) a asi desať obrnených transportérov. Polopásy boli väčšinou viac či menej upravené československé povojnové OT-810, jeden bol originál SdKfz 251. Pôvodný bol aj ťažký ťahač SdKfz 9 FAMO, doslova najväčšie lákadlo medzi technikou.
Z bezpečnostných dôvodov bola ukážka tankov a pechoty oddelená. Akcie pešiakov sa odohrávali zväčša na vzdialenejšej strane bojiska. Predo mnou prešli iba tí ruskí prieskumníci a nemecký výsadok z transportérov. Zato technika jazdila tesne popri divákoch. Streľba a výbuchy človeka trochu ohlušili, ale keď jeden Tiger zastavil asi 30 metrov napravo odo mňa a vystrelil z kanóna, začalo mi dosť statne pískať v pravom uchu. Našťastie, potom prešiel zase kúsok naľavo a vystrelil zas až tam, tak sa to pískanie v ušiach vyrovnalo. Po bitke vraj veliteľ toho Tigra utrúsil poznámku, že „ľudí trochu rozvlnil...“ 

To, čo divákom ostalo zväčša utajené, sú ťahanice účastníkov s organizátormi. Tí vyžadovali striktné dodržiavanie dobových predpisov pri výstroji zúčastnených jednotiek. Ľuďom z iných klubov tak pomaly kontrolovali aj to, či majú tie správne trenky... Dá sa to pochopiť, ak chcú mať pocit čo najväčšej vernosti. Prečo však potom pustili na bojisko všetky tie pásové hybridy? Požiadavky na autenticitu spĺňal iba zlomok toho, čo v sobotu jazdilo po Lysickom poli. Väčšine divákov to aj tak bolo jedno, tak prečo dbať na absolútne predpisovej výstelke prilby nejakého vojaka?
Na bojisku sa však chlapi mohli vyzúriť a na tieto hlúposti zabudnúť. A predviedli sa parádne. Potlesk na záver bol úplne zaslúžený.




