Snom neznámeho vojaka je hromadný hrob neznámych generálov

Na prach!

Koľko vydrží ochranná betónová stena v atómovej elektrárni? Náraz stíhačky F-4 Phantom celkom určite...

Zábery sú z testu, ktorý vykonali v Albuquerque v Novom Mexiku 19. apríla 1988. Stroj F-4D Phantom umiestnili na vozík na koľajniciach. Pridané raketové motory mu udelili rýchlosť 774 km/h. Zastavil ho betónový blok s rozmermi 7x7 m, hrubý 3,66 m. Hmotnosť bloku bola 469 ton. V mieste, kde ho zasiahla motorová časť lietadla, vznikla "diera" hlboká šesť centimetrov, zvyšok trupu urobil do betónu dvojcentimetrový zárez.

Betónový blok nebol nijak upevnený, iba voľne položený, takže ho náraz stíhačky o viac ako meter posunul. Cieľom testu nebolo skúmať účinky výbuchu či horenia, takže v lietadle nebolo palivo. Jeho hmotnosť v nádržiach nahrádzala voda.

Posted by: Patejl at 22:17 | link | comments
military music and video, letectvo - air force

Extrémne krátke pristátie

Tak toto je fakt extrémne. Niekto mal skvelý nápad, ako skrátiť pristátie štvormotorového C-130 Hercules - keď sa namontujú rakety tryskami dopredu, zabrzdia ho, no nie? A tak sa aj stalo. Ibaže príliš skoro. Na videu to vyzerá, akoby sa zastavil vo vzduchu...

Podľa všetkého bol tento test súčasťou plánovanej operácie Credible Sport - bizarného pokusu o záchranu amerických rukojemníkov v Iráne pomocou Herculesov, ktoré by pristáli na futbalovom ihrisku.

Posted by: Patejl at 21:40 | link | comments
military music and video, letectvo - air force

Vypiť si, zaspievať si...

Môj spolužiak na strednej škole razil teóriu, že Rusi vyhrali druhú svetovú vojnu preto, lebo vedeli lepšie piť. A to úplne všetko. Pôvodne som aj ja zastával túto teóriu. Najmä po tom, čo som sa dočítal, že alkohol mohol zabiť aj najväčšie sovietske (a vlastne aj celkovo spojenecké) stíhacie eso - Ivana Nikitoviča Kožeduba. Trojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu a 62-násobný víťaz vo vzdušnom boji sa s tým veľmi nechválil. Až po dlhých rokoch prehovoril jeho spolubojovník Sergej Makarovič Kramarenko. Ten na konci vojny často lietal ako číslo aj s Kožedubom, ale najmä s ďalším úspešným esom, Alexandrom Sergejevičom Kumaničkinom (31 zostrelov + 6 v Kórei). Samotný Kramarenko mal "iba" tri samostatné zostrely a 10 v skupine. Exceloval až v kórejskej vojne, kde dosiahol 13 zostrelov, tentoraz proti bývalým spojencom.

Ale naspäť k alkoholu. Všetci traja - Kožedub, Kumaničkin aj Kramarenko - vo februári 1945 na bývalom nemeckom letisku splašili bandasku s liehom. Bola v nej zmes na krátkodobé zvýšenie výkonu leteckého motoru. Rozhodli sa, že trochu popijú, tak nachystali stôl, niečo na zahryznutie a... ostali sedieť a pozerať na lieh. Problém bol v tom, že nevedeli, či je tá nemecká motorová zmes na základe metylalkoholu alebo etylalkoholu. Bolo im ľúto to len tak vyliať, pre prípad, že by sa to predsa len dalo piť. Ako tak sedeli a pozerali, Kožedub viac-menej zo žartu povedal: "Treba to vyskúšať na najmladšom." A Kramarenko nelenil, rýchlo si nalial a kým niekto stačil zareagovať, obrátil to do seba. Ostatní skameneli, ale Kožedub potom chytil nádobu s liehom, nalial sebe aj Kumaničkinovi a povedal: "Saša, rýchlo to vypi. Keď umrieť, tak všetci spolu!" Našťastie to bol etylalkohol - inak by sovietske stíhacie esá skončili veľmi neslávne.***

Lenže potom som zistil, že aj nemeckí vojaci chlastali čokoľvek s obsahom alkoholu - vrátane motorových zmesí. Takže v tomto to nebude. Za všetkým bude skôr hudba. Všetky nemecké vojenské popevky mi pripomínajú mníchovskú dychovku. Človek si pri tom nanajvýš predstaví, že sedí niekde na Oktoberfeste na pive. A bojovať? Zabudnite...

Zato ruské vojnové piesenky, to je z úplne iného súdka. To burcuje, ženie dopredu - spolu s vodkou (resp. nejakým etanolom) smrtiaca kombinácia. Najmä, keď to spievajú Alexandrovci. Veď porovnajte sami.

Nasleduje pomerne infantilný dovolenkový pochod nemeckého Afrika Korpsu (vydržte do refrénu, stojí za to  ):

 

 A tu je pieseň Priamurských partizánov (tá je síce z občianskej vojny v Rusku, ale hojne sa spievala aj potom):

 

 Ďalšie songy sú hojne na internete. Nemecké sú síce väčšinou na všelijakých neonacistických fórach, ale nejaké tankistické sú na normálnej Panzer Page. No a na ruské vojnové piesenky je asi najlepšia stránka RKKA in WW2.

*** Kramarenko to vyrozprával v 90. rokoch v rozhovore s ruským historikom Valerijom Dymičom.

Posted by: Patejl at 22:07 | link | comments
military music and video, letectvo - air force

Panzer IV v poľnej dielni

Tento nemecký filmový týždenník je zaujímavý z viacerých dôvodov. Po prvé - je farebný. Po druhé - zobrazuje opravu poškodeného tanku PzKpfw IV v poľnej dielni. Tanku opravia podvozok, dostane nové predstavné pancierovanie (schürzen) a napokon aj nový náter. Kamufláž nastriekajú a číslo cez šablónu natrú štetkou. Potom nasleduje ešte ukážka batérie 88-milimetrového flaku v akcii. A radšej si vypnite zvuk, je to dosť otravná dychovka (aspoň pre mňa).

Posted by: Patejl at 17:28 | link | comments (2)
military music and video, pozemne vojsko - ground forces

Black Hawk Down za tri doláre

Battle of Mogadishu alebo Ma-alinti Rangers. Americký a somálsky názov tej istej udalosti - bitky, ktorá sa stala predlohou pre film Black Hawk Down (mimochodom, dosť realistický). O čo išlo?

Občianska vojna všetkých proti všetkým v Somálsku v roku 1991 pripravila o život 20-tisíc ľudí. Zničila tiež poľnohospodárstvo v krajine, čo viedlo k smrti ďalších 300-tisíc v nasledujúcom roku. Medzinárodné spoločenstvo začalo dodávať potraviny, ale väčšinu z nich ukradli klanoví náčelníci a ich bojovníci. Tak prišli na rad vojaci. Nerozhodnosť ich vedenia a obmedzené právmoci však situáciu nezlepšili.

Jeden z náčelníkov, Mohammad Farrah Aidíd, si začal mimoriadne trúfať. Jeho milície 5. júna 1993 zabili 24 pakistanských modrých prilieb, ďalších 54 vojakov zranili. O dva mesiace nastražená nálož zabila štyroch amerických vojenských policajtov, v pasci zahynulo sedem nigérijských vojakov. To však už Aidída hľadali všetci. Pri útokoch na miesta jeho predpokladaného pobytu zahynulo množstvo civilistov. Kotol vrel, až napokon vybuchol.

Stalo sa tak 3. októbra 1993. Američania vyslali silné jednotky na dolapenie Aidídových klanových "ministrov". Všetko sa posralo hneď na začiatku. Američania najprv prepadli nesprávnu budovu, potom prišli prvé straty, somálske milície zostrelili dva vrtuľníky MH-60L (jeden mal výrobné číslo 26324, volací znak Super 61 a pomenovanie Thunderstruck, druhý mal číslo 26188, volací znak Super 64 a meno Venom). Boje v snahe o záchranu zranených sa natiahli na celú noc, ráno 4. októbra obkľúčených Američanov na mieste prvej havárie vyslobodil konvoj s pomocou pakistanských a malajských síl OSN. Na mieste druhej havárie boli rýchlejší Somálci.

Spolu zomrelo 18 Američanov a 73 bolo zranených. Okrem dvoch zostrelených boli tri ďalšie vrtuľníky vážne poškodené. Zahynul aj jeden malajský vojak a sedem bolo zranených spolu s dvoma Pakistancami. Straty Somálcov možno iba odhadovať - 500 až 2000. Po zarátaní všetkých, ktorí podľahli zraneniam v špinavých miestnych nemocniciach je reálnejšie skôr druhé číslo.

Po tomto fiasku mierovej operácii v Somálsku postupne odzvonilo. V priebehu roku 1995 z krajiny odišli posledné medzinárodné jednotky. Chaos pokračoval, kým tento rok väčšinu Somálska neovládli islamisti. Jediný, kto sa tam ešte angažuje, je Etiópia. Je to len pochopiteľné, radikálnych islamistov za humnami asi veľmi nechce. Najmä po tom, čo sa náboženské zrážky objavili aj na jej území.

Trosky dvoch zostrelených helikoptér zostali v Mogadišu. Miestni ich veľmi rýchlo rozkradli na šrot. Hawa Elmi, ktorá má dnes 66 rokov, však mala iné úmysly. Kým ostatní Somálci vrak rozoberali, ona si vzala nos stroja a dotiahla ho na svoj dvor. Od miestnych chlapcov začala vyberať pár drobných, keď sa chceli pozrieť. Zlaté časy jej priniesol film Black Hawk Down. Kus vrtuľníka na jej dvore je teraz jednou z mála turistických atrakcií v Mogadišu. Od cudzincov vyberá tri doláre a od miestnych zhruba 75 centov.

Keď americkí novinári ukázali fotky armádnym predstaviteľom, tí potvrdili, že kus čumáku pochádza s takmer 100-percentnou pravdepodobnosťou buď zo Super 61 alebo Super 64. Armáda nemá záujem túto trosku získať späť, či už pre pamätník, do múzea alebo z iných dôvodov. Generáli navyše nechápu, čo na tom miestni vidia, veď je to iba kus plechu. Pre Somálcov je to však vec národnej hrdosti, pripomienka dňa, kedy ponížili superveľmoc. Mnohí účastníci vtedajších bojov majú dodnes odložené nášivky a hodnostné označenia, ktoré strhli z uniforiem zabitých Američanov. Tvrdia, že je to pamiatka na ich vlastných mŕtvych. Podobne je aj nos Black Hawku pamiatkou pre Hawu Elmi. Tvrdí, že v ten deň (Ma-alinti Rangers - Deň Rangerov) prišla o dvoch najstarších synov zo svojich šiestich detí.

Posted by: Patejl at 19:58 | link | comments
pozemne vojsko - ground forces