Snom neznámeho vojaka je hromadný hrob neznámych generálov

Plastiková zima

Nie, nesťažujem sa na nedostatok snehu a nechcem ho nahradiť umelou hmotou. (V skutočnosti mám radšej teplo.) Plastiková zima je názov modelárskej súťaže v Bratislave, ktorá sa tento rok celkom hlasno prihlásila o slovo - i keď na konkurenciu takým gigantom, ako je neďaleký Mosonmagyarovár či trochu vzdialenejšie Brno ešte nemá.

Väčšinu dnešnej soboty som strávil v Ekoiuvente na Búdkovej ceste. Priestory to boli väčšie, ako minulý rok, ale chcelo by to asi niečo ešte väčšie. Aj vďaka tomu moje dojmy z akcie kolísali celý čas hore-dole. I keď treba povedať, že skončili na kladných hodnotách, ale nepredbiehajme.

Najprv ma hneď za vstupom dosť ohúrilo množstvo predajcov a tovaru a aj niektoré dosť dobré akciové ceny. Potom som si uvedomil stav svojho účtu a moja nálada išla hneď do mínusu. Tak som sa predral do výstavnej miestnosti, ale aj tam sa o chvíľu atmosféra zhoršila, keď sa dnu valilo stále viac a viac ľudí a nikto neodchádzal. Obdobie najväčšej tlačenice som strávil na čerstvom vzduchu. Až keď som sa znovu vrátil, bolo to definitívne ono - všetko som si pekne v pokoji poprezeral. A že sa bolo na čo dívať, dokazujú nasledujúce fotky. Bolo by ich viac, lebo som fotil ako divý, ale požičaný foťák som mal prvýkrát v ruke a podľa toho to aj dopadlo. Ale na druhej strane, ak by som niekedy riadne rozostrene nafotil aj svoje výtvory, aspoň by som ich mohol tiež prezentovať.

 

Jedna z mála diorám, ktoré sa mi podarilo nafotiť.

 

Tento týpek z Maďarska doniesol dosť dobré tigrované Tornado.

 

Niektoré modely sú slušným kusom nábytku.

 

Pre veľký úspech ešte raz.

 

Všude dobře, tak co doma - túto vtipnú diorámku s československými pohraničiarmi som už videl na nejakých českých súťažiach. Uspela aj v Bratislave.

 

Ghost Fortress - takisto známe (a úspešné) dielko.

 

Trošku rozobraný Messerschmitt Bf 110.

 

Heinkel He 111 - v mierke 1/48 poriadny macek...

 

...rovnako aj Stuka v mierke 1/32...

 

...a vyprosťovací tank VT-72 v mierke 1/35.

 

Niektoré výtvory figurkárov by mali prezentovať až po 23. hodine.

 

A toto bola asi najväčšia bomba - havarovaný MC-130 v mierke 1/48.

 

Záber spredu - celkom dobré, nie?

 

A na záver ešte raz.

Posted by: Patejl at 20:20 | link | comments
hobby

Superhornet zvládne aj hodiny

Na leteckom dni v Pensacole mal nehodu F-18 Superhornet. Pri pristátí mu praskla pneumatika. Pilot to udržal ako-tak rovno na dráhe, na konci však dostal hodiny a "zaparkoval" na tráve. Tu je video:

Na tomto fóre sa objavila séria fotiek, kde je to celé vidieť lepšie.

Posted by: Patejl at 09:43 | link | comments
military music and video, letectvo - air force

Bŕŕŕ, to je kosa!

Takto vyzerá najnovšie testovanie lietadla Nimrod MRA4. Extrémne klimatické podmienky musí vydržať na Eglinovej leteckej základni na Floride. Najprv bol desaťdňový pobyt pri mínus 40°C, po rozmrazení nasledoval opačný extrém: +44°C a 100-percentná vlhkosť.

Cieľom je dokázať odolnosť konštrukcie lietadla, ktoré má v najbližších rokoch hájiť britské farby nad svetovými moriami. Dôraz sa kládol na súčasti, ktoré môžu výkyvy počasia najviac ovplyvniť - hydrauliku a elektrické systémy. Motory lietadla bežali po väčšinu času, aby simulovali bežné operačné podmienky.

Eglinova základňa je na takéto testovanie ako stvorená. Už od 40. rokov minulého storočia je totiž domovom McKinleyho laboratória, ktoré má najväčšiu komoru na svete na simulovanie akýchkoľvek klimatických podmienok.

Nimrod MRA4 (Marine Reconnaissance Attack) je najnovšou verziou námorného hliadkového lietadla, ktoré je v službe už 37 rokov. Hawker-Siddeley Nimrod vychádzal z dopravného lietadla De Havilland Comet a jeho vývoj sa začal v roku 1964. Prvý let absolvoval v máji 1967, v októbri 1969 ho zaradili do služby. Odvtedy britské letectvo používalo štyri varianty, MRA4 je piata. Na letovej snímke hore sú dva stroje verzie R1.

Počiatky najnovšej verzie siahajú do roku 1992, kedy RAF začalo uvažovať o novom hliadkovom lietadle. Víťazom súťaže sa stala spoločnosť BAE Systems, ktorá ponúkla rozsiahlu úpravu Nimrodu. Výsledkom je prakticky nový stroj. MRA4 má zväčšené krídlo a nové motory, pre ktoré museli zväčšiť aj nasávacie otvory. Trup tiež prešiel úpravami.

Lietadlo môže niesť silnejšiu protilodnú a protiponorkovú výzbroj a vydrží vo vzduchu dlhšie ako predchádzajúce verzie. V RAF by mali MRA4 slúžiť približne 30 rokov. Ich vývoj sa však predĺžil a predražil. Čiastočne za to môže aj samotné RAF, ktoré BAE Systems dodalo na modernizáciu draky rôznych verzií. To skomplikovalo ich úpravu na jednotný štandard.

Pôvodný kontrakt znel na 21 strojov a prvé z nich mali zaradiť do služby už v roku 2003. Po všetkých odkladoch to chvíľu dokonca vyzeralo na zrušenie celého programu. V júli tohto roku však ministerstvo obrany podpísalo objednávku aspoň na 12 lietadiel za 1,1 miliardy libier. Prvý kus by mali dodať v roku 2009.

 

Technické parametre Nimrodu MRA4:

Dĺžka: 38,6 m

Rozpätie krídiel: 38,7 m (staršie verzie 35 m)

Plocha krídiel: 235,8 m² (staršie verzie 197,05 m²)

Výška: 9,45 m

Hmotnosť: 46 500 kg

Maximálna vzletová hmotnosť: 105 300 kg (staršie verzie 87 090 kg)

Maximálna rýchlosť: Mach 0,77

Dolet: 11 119 km (staršie verzie 9265 km)

Dostup: 12 800 m

Vytrvalosť: 14 hodín

Posádka: 10

 

Posted by: Patejl at 21:40 | link | comments
letectvo - air force

Tiché lietadlo budúcnosti

O takých tridsať rokov by mali byť nové lietadlá úspornejšie a menej hlučné. Revolučný projekt SAX-40 tento týždeň predstavili vedci z Univerzity v Cambridge a Technologického inštitútu v Massachusetts. Aj keď vyzerá mierne povedané podivne, o estetickú stránku tentoraz vôbec nejde.

Podľa výpočtov dizajnérov by nový stroj mal byť o 28 percent menej hlučný, ako súčasné dopravné lietadlá. Ako to chcú dosiahnuť? V prvom rade sú tri motory umiestnené na chvoste s nasávacími otvormi na vrchnej strane lietadla. Ľudí na zemi tak pred hlukom čiastočne tieni trup lietadla. Samotné motory sú veľmi zaujímavo vyriešené. Každý z nich má namiesto jedného veľkého kompresora s lopatkami so širokým priemerom vedľa seba tri menšie. Tie sa dajú ľahšie obložiť vrstvou materiálu, ktorý tlmí hluk.

Veľkým zdrojom hluku je počas letu samotná konštrukcia lietadla - najmä miesta, ktoré kladú odpor. Preto je trup široký a plochý a plynule prechádza do krídiel. Aerodynamické riešenie s trupom, ktorý tiež vytvára vztlak a s ideálnym ťažiskom umožnilo vynechať chvostové plochy. Tak sa ďalej znížil odpor a tým aj hluk.

Pri pristávaní vytvárajú ďalší hluk vysunuté klapky a podvozok. Kolesá hlavného podvozku sú preto zakapotované, čo však na druhej strane zhoršuje prístup pri údržbe a komplikuje chladenie bŕzd. So vztlakovými klapkami SAX-40 vôbec nepočíta. Bude mať totiž takú nízku pristávaciu rýchlosť, že ich vôbec netreba. Opäť za to môže výhodné aerodynamické riešenie lietadla, ale aj motory. Tie majú totiž ďalší špecifický prvok, ktorý v súčasnosti používa iba pár najmodernejších vojenských lietadiel - vektorovateľné výstupné trysky. Tie sa dajú nastaviť tak, aby čo najviac pomáhali pri štarte a pristátí. Navyše, pri štarte sa výstupné trysky maximálne otvoria, aby vytvorili čo najväčší ťah motorov. Pri cestovnej rýchlosti vo výške sa naopak zúžia, aby sa motory využívali čo najúčinnejšie a šetrilo sa palivo. Pomôcť dosiahnuť úsporu paliva má aj čo najľahšia konštrukcia lietadla.

Toľko teória, na ktorej vedci pracovali zatiaľ tri roky. Praxe sa podľa odhadov BBC dočkáme až po roku 2030 - ak vôbec. Dôvodov je viacero. Aerolinky chcú, aby sa im vrátili peniaze, ktoré investovali do súčasných lietadiel a preto ich budú využívať čo najdlhšie. Výrobcovia lietadiel tiež radšej ostanú pri osvedčených dizajnoch. Riziko niečoho nového sa totiž v tejto brandži málokedy vypláca - stačí sa pozrieť na najnovšie problémy Airbusu s jeho obrím A380.

Preto si ešte dlho zalietame na starých známych strojoch, ktorých dizajn sa nezmenil už pol storočia. Valcovitý trup totiž umožňuje ľahké modifikácie - predĺženie či skrátenie podľa prianí zákazníkov. Motory zavesené pod krídlami sa dajú ľahko opravovať a rovnako ľahko vymieňať za novší typ. A to všetko šetrí peniaze. Jediné, čo by mohlo SAX-40 rýchlejšie pretlačiť do života, sú asi prísnejšie normy na hlučnosť a ekologická daň na palivá, o ktorých sa v poslednom čase hovorí. Ale to už sú len špekulácie.

Obrázky som prebral s povolením Silent Aircraft Iniciative. Viac obrázkov a informácií o SAX-40 nájdete na ich stránke.

Posted by: Patejl at 22:27 | link | comments
letectvo - air force

Focke-Wulf 190, skoro ako nový

Z vodného hrobu pri ostrove Sotra neďaleko nórskeho Bergenu vytiahli v stredu 1. novembra vrak nemeckej stíhačky Focke-Wulf Fw 190A-2. Stroj s Werk Nummer 0125 425 kedysi patril 12. Staffel Jagdgeschwader 5 Eismeer a operoval zo základne Herdla pri Bergene. Stratený bol 15. decembra 1943, keď pre zlú viditeľnosť musel núdzovo pristáť na vodu. Pilot sa dostal von a vzápätí ho vylovili. Mal šťastie, v zime asi nie je more pri nórskych brehoch práve najteplejšie. Rovnaké šťastie mali aj tí, čo stodeväťdesiatku po 63 rokoch vyťahovali z vody. Vzápätí totiž prišla silná búrka, ktorá postihla kus Nórska, Švédska aj severného Nemecka.

Stroj v záznamoch jednotky uviedli ako 100-percentnú stratu. Našťastie, bolo to perfektné núdzové pristátie bez predchádzajúceho bojového poškodenia. Ako je vidno na fotkách, vrak je dobre zachovaný, pod nánosmi špiny presvitajú na krídlach a trupe aj pôvodné výnostné znaky. Lietadlo malo pravdepodobne pôvodný továrenský kód RC+TY.

Hm, prečo ja takéto niečo nikdy nevylovím z potoka?  

P.S.: Arrow na Fóre Letky 13 vzápätí zverejnil link na stránku s množstvom ďalších fotiek. Vďaka nej som sa mohol opäť presvedčiť, že špekulovať sa nevyplatí. Na základe týchto pár fotiek, ku ktorým som sa dostal predtým, som si totiť myslel, že táto stodeväťdesiatka mohla niesť trupové číslo šesť v čiernej farbe s bielym lemovaním. Na tej stránke od Arrowa však vidno, že to bolo číslo 16 a niesla ho hneď v dvoch podobách - najprv asi žlté a potom ho premaľovali čiernym.

P.P.S.: Objavila sa nová séria fotiek.

Posted by: Patejl at 20:28 | link | comments
letectvo - air force