Nočný Klub

Monday, 28 May 2007

Filatelistické okienko

Keď som bol malý, zbieral som známky. Mal som celkom peknú sériu s motívmi lietadiel. Ktovie, kde im je teraz koniec... Teraz som zozbieral aspoň pár obrázkov nových známok.

Airbus A380 sa ešte nedostal do pravidelnej služby. Už minulý rok sa však dostal aspoň na známky vo Francúzsku.

Nasledujúce známky sa ešte zohnať nedajú. Americká pošta ich dá do predaja 13. júna. Dvojica známok zobrazuje dopravné prostriedky prezidenta USA. Air Force One za 4,60 dolárov je určená pre prioritné zásielky a Marine One za 16,25 dolárov bude slúžiť pre expresné zásielky.

Posted by: Patejl at 19:07 | link | comments
hobby

Tuesday, 15 May 2007

O bielych hviezdach nad Slovenskom

Názov: Konečná zastávka: Slovensko!

Autori: Peter Kaššák, Marián Hrodegh

Vydavateľ: Klub Priateľov Vojenskej Histórie Slovenska

ISBN: 978-80-969566-9-2

Po dlhom očakávaní sa mi dostala do rúk kniha o aktivitách americkej 15. leteckej armády nad Slovenskom. Musím povedať, že všetky tie roky práce autorov je na ich diele vidieť.

Publikácia chronologicky popisuje operácie amerického letectva nad naším územím, nechýba však ani krátka kapitola o kokardách RAF nad Slovenskom. Samostatne sú popísané zajatecké tábory a ukrývanie sa zostrelených letcov u miestneho obyvateľstva a u partizánov.

Musím sa priznať, že chronologicky radené diela (najmä vojnové denníky), sa mi nečítajú ľahko. Autori takto koncipovaných publikácií majú problém neskĺznuť do určitého stereotypu. Tu som nič také nebadal - možno preto, že som túto knihu vlastne nečítal od začiatku.

Pri listovaní som si vyberal jednotlivé kapitoly, niektoré som si prečítal aj opakovane. Knihu mám stále po ruke a často si v nej listujem. Takýmto štýlom som ju v krátkom čase prečítal celú a vlastne ju takto čoskoro asi prečítam viackrát.

Čo je v knihe ohromujúce, sú fotky. Autori ich dali dokopy viac ako 500, mnohé boli doteraz neznáme. Napríklad podoba Mustangu WD-L, ktorý 17. septembra 1944 havaroval na letisku Tri Duby, sa dosť odlišuje od toho, ako ho zvykli zobrazovať v starších publikáciách. Na snímkach sú veľmi dobre zdokumentované lietadlá, ľudia i miesta, o ktorých sa v knihe píše. Dopĺňajú ich kópie dokumentov a mapky. Popri množstve dobových fotografií ma veľmi zaujala aj snímka zo súčasnosti na s. 112 - je na nej krídlo z Liberatoru, ktoré slúži ako plot na nejakej záhrade pri Štúrove.

V knihe sa samozrejme nájde aj zopár chybičiek - ostatne ako v každej inej. V tiráži je uvedená poznámka, že neprešla jazykovou korektúrou. Niektoré slová naozaj v slovníku spisovnej slovenčiny sotva nájdete, ale na tom mi vôbec nezáleží. Korektúra však mohla vychytať také preklepy, aký je na s. 22. Tam sa najprv spomína 40 Thunderboltov z 332. FG, no o päť riadkov nižšie sa z nich zrazu stane 42.

Kniha má na záver 25 celostranových farebných bokorysov. Sú veľmi pekné, ale mám k nim zopár pripomienok. Dobré je, že ku každému lietadlu sú v knihe fotky, takže si ich čitateľ môže porovnať a urobiť si ucelenejší obraz o podobe konkrétneho stroja. Pri stroji B-17G "My Baby" napríklad chýba na bokoryse malá svastika (symbol zostrelu) nad písmenom B. Na fotke ju dobre vidno. Na poslednom bokoryse je zas B-17 s radarom Mickey pod trupom a s bielym kódom D 4. Pri nej sú trochu mätúce malé fotky pevností s čiernym kódom D 4, ako ma však Zamex upozornil, sú to len ilustračné fotky. Pozrite si komenty pod článkom.

Pri B-24H "Rough Cobb" je na kresbe pomenovanie lietadla biele. Podľa fotky sa mi skôr zdá, že nápis mal takú istú farbu, ako kukurica nakreslená pod ním - teda žltú. O tom sa však dá polemizovať. Z podobného súdka je fotka už spomínaného Mustangu WD-L na s. 123. Popiska pod ňou hovorí o žltom lemovaní výsostného znaku na krídle. Ja by som skôr povedal, že to lemovanie je červené. Žlté sa používalo pri operácii Torch - vylodení v Severnej Afrike v novembri 1942.

A posledná pripomienka - väčšinu bokorysov dopĺňajú detaily "nose artov". Hodili by sa aj pri B-17G "The Old Shillalah" a B-24H "The Green Hornet".

Vymenované chybičky však nie sú nijak zásadné a na kvalite knihe neuberajú. Naopak, ak by som mal podobným spôsobom vymenovať všetky pozitíva, tak by som túto recenziu písal niekoľko mesiacov. Myslím, že lepšia kniha o leteckej vojne nad Slovenskom sa dooosť dlho neobjaví.

Na záver zopár praktických informácií. Kniha má 288 strán a formát A4. Objavila sa už aj v kníhkupectvách, napríklad v Magnetpresse ju majú za 550 Sk. Vzhľadom na rozsah a kvalitný papier, na ktorom je vytlačená, je to podľa mňa dobrá cena. Priamo od jedného z autorov ju však môžete mať za 450 Sk + poštovné. Dá sa dohodnúť aj osobný odber, v tom prípade ušetríte aj na poštovnom.

No a na úplný záver malá ukážka fotografie, ktorá sa do knihy nedostala. Je to krásny záber jedného z Liberatorov útočiacich na letisko Malacky - Nový Dvor 20. septembra 1944. Originál fotografie má rozmery 25x23cm. Predala sa na internetovej aukcii eBay začiatkom tohto roka za takú "malú" sumičku - 127,5 dolárov. Myslím, že zohnať tých viac ako 500 fotiek do knihy nebolo vôbec jednoduché...

Posted by: Patejl at 21:08 | link | comments (3)
military books

Monday, 14 May 2007

Atentát v Slovenskom národnom múzeu

Teraz budem robiť reklamu: Choďte do Slovenského národného múzea! Od 11. mája až do 2. septembra je tam výstava Atentát s podtitulkom Operácia Anthropoid 1941-1942. Pojednáva o jednej z najznámejších a najodvážnejších akcií československého odboja počas druhej svetovej vojny - zabití zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

Najprv zopár praktických informácií. Múzeum je otvorené denne okrem pondelka od 9.00 do 17.00. Posledný vstup je o 16.30. Ak však chcete z výstavy niečo mať, odporúčam prísť najneskôr o 15.00, radšej ale skôr. Na to, aby ste si všetko poriadne prezreli a prečítali, budete potrebovať naozaj dosť času. Alebo môžete prísť viackrát, ja sa chystám ešte raz. Vstupné je 100 korún, platí do celého múzea. Odporúčam pozrieť si výstavu Život bobra, ktorá je v SNM do 30. júna. Sú tam skvelé fotky bobrov s celkom vtipnými popiskami.

A teraz moje dojmy. Bol som prekvapený, koľko artefaktov súvisiacich s Operáciou Anthropoid sa zachovalo. Najväčším exponátom je Heydrichov čierny Mercedes, ktorý vám udrie do očí hneď pri vstupe do múzea. Potom už nasleduje záplava zbraní, osobných vecí parašutistov, fotografií a dokumentov. Dosť veľká časť výstavy je venovaná vyvraždeniu Lidíc a nacistickej snahe o úplnú likvidáciu dediny. Pár predmetov sa predsa len zachovalo - aj tie sú na výstave.

Určite vás dostanú veci, ktoré zostali po parašutistoch. Oblečenie s dierami po črepinách granátov a škvrnami od krvi. Fotografie mŕtvych, ktoré urobili Nemci po poslednom boji. Zopár predmetov dennej potreby, Gabčíkova vojenská knižka s vloženou fotkou jeho anglickej priateľky.

Najviac ma však dostala jedna popiska úplne na konci výstavy. Hovorí o osudoch nacistických zločincov po vojne. SS-Obersturmfuhrera Maxa Rostocka, ktorý osobne umučil lidického farára Josefa Štemberku, chytili a postavili pred súd v Československu. Dostal trest smrti. Komunistický prezident Antonín Zápotocký mu však udelil milosť a trest mu v októbri 1953 zmenili na doživotie. Rostock začal spolupracovať s ŠtB a už v roku 1956 ho prepustili a "vyhostili" do Západného Nemecka, kde pôsobil ako agent s krycím menom Fritz. Tomu hovorím spravodlivosť...

Podrobný článok o atentáte na Heydricha nájdete na tejto stránke. Na doplnenie sú na tejto stránke dokumenty SS a gestapa o dobývaní kostola, v ktorom sa schovávali parašutisti.

A na záver zopár mojich fotiek. Začnem Heydrichovým Mercedesom: